Váh

feature photo

Váhu v Trenčíne sme sa dlhé roky vyhýbali ako čert krížu. Napriek tomu, že je viac ako isté, aké krásne ryby sa v ňom skrývajú. Naše rybačky na ňom by sa dali zrátať na prstoch jednej ruky. Jednalo sa však len o pár hodinové vychádzky, pričom výsledkom bolo niekoľko pleskáčov a inak nič.

Augustové leto v tomto roku neprialo návštevám našich obľúbených nádrží. Dlhodobo ustálené teplé počasie, nedostatok zrážok, prehriata voda spolu s nízkou hladinou nedávali príliš veľa dôvodov k optimistickým vyhliadkam. Preto sme sa aj vôbec prvý krát začali vážne zapodievať otázkou vypraviť sa na rieku, ktorá vďaka vzdutiu vykazovala dostatočný stav vody a kde šance na úlovok boli neporovnateľne vyššie.

Je paradoxné, že hoci v podstate žijeme v Trenčíne, nemali sme o podmienkach lovu na Váhu dostatočný prehľad. Preto sme sa spoľahli na odporúčanie jedného známeho a týždeň pred plánovaným začiatkom rybačky sme išli na jednu noc presondovať doporučené miesto.

To čo sa v tú noc dialo pri vode, nás takmer odradilo od plánu chytať ryby na Váhu. Diskotéka na blízkom ostrove, svetlice, delobuchy, množstvo rybárov okolo. Skoro ráno sme sa zbalili a odišli rozhodnutí radšej stráviť štyri dni na Bukovej. Už poobede sme však boli späť v Trenčíne a dostatočne ďaleko od ostrova, železničného mostu a diskoték sme si hľadali nové miesto. Nakoniec sme prelomili nedôveru a rozhodli sa vyskúšať prekabátiť kaprov na našej domácej rieke.

Voda prakticky stála, cez deň sa dokonca vracala späť, dno postupne klesalo až do hĺbky päť metrov v hlavnom koryte. Žiadne nerovnosti, lavice, výmoly, stromy, skrátka nič, čo by bolo typické pre stanovište kaprov. Rozmiestnili sme preto päť bójok v rôznych hĺbkach a vzdialenostiach od brehu (najbližšia bola na dohod a najvzdialenejšia len 10 metrov od druhého brehu na hrane starého koryta), zakrmili partiklom, peletami a boilies a čakali, či sa vôbec niečo bude diať. Taktika bola jasná – nájsť kapre aspoň na jednom mieste. Záber prišiel po chvíli z  koryta – prvý jalec na brehu. Zabral na dve 15 mm gule od Nasha. Telefonát s kamarátom loviacim už dva dni pri moste nám moc optimizmu nedodal. Už dva dni ťahal len jalcov a balil. Máme ďalší záber a ďalší jalec.

Prichádza však prvý kapor a hoci to nie je žiaden obor, predsa len zdvihne náladu. Nakoniec sa bohužiaľ ukázalo, že cez päť kilov sa nedostaneme, aj keď väčšiu rybu sme stratili v zelinách a dosť záberov sme buď pokazili, alebo sa kapry vypli. Väčšinou sa chytali na kukuricu, ale niekoľko kúskov sme vytiahli aj na boilies, predovšetkým mäsového základu. Napriek tomu si nie je dôvod sťažovať, mali sme skutočne krásne zábery (v prevažnej miere po polnoci) a dokázali sme sami sebe, že Váh nie je zlá voda a oplatí sa naň chodiť častejšie.

Všetko má aj svoje horšie stránky. Medzi ne rozhodne patrí záhadné zmiznutie troch našich H-bójok. Proste v Trenčíne sa kradne dokonca ešte aj na vode, veslári sú bezohľadný, na čo sme doplatili niekoľkými montážami. Dodnes nám nie je jasné, prečo niekto musí trénovať desať metrov od brehu, keď má k dispozícii ďalších 150 metrov voľnej vodnej plochy. Asi skutočne nebude iné riešenie, len natiahnuť 50-tku vlasec na jednej udici, zdolať si pretekára na nej visiaceho pekne na breh a poslať ho bez kanoe peši do prístavu. V rámci dvojfázového tréningu. Loď si potom môže vyzdvihnúť v delte Dunaja.

vah4

Picture 1 of 6

Podpor tento článok:
  • Twitter
  • del.icio.us
  • Google Bookmarks
  • Facebook

Komentuj!