Perly ducha II.

“Strelená vrana sa ozvala.”

Trafená hus zagága a strelená vrana sa ozve. Peťo Juríček.

“Prečo si si nepovolil brzdu?”

“Ja som myslel, že to stihnem!”

Majo Žiačik myslel a kapor mu zhodil udice aj so stojanom.

“Čo to otváraš?”

“Podberák, nech na mňa neondie.”

Peťo Juríček sa prekonal, pomýliť si slnečník a podberák, to už je sila.

“Ako chceme urobiť oheň, keď nemáme kladivo ani nič?”

Nakoniec sme chvalabohu kladivo našli a Jano Pomšár mohol spraviť oheň.

“V takej zime ani oheň nespravíme!”

Peťove Juríčkove obavy sa nenaplnili a oheň bol.

“Prečo nepiješ?”

“Mám malé nohavice.”

Jano Žiačik nakládol otázku a Libor Sádecký odpovedal. Ťažko povedať, o čom to bolo.

“Dolieval si olej? Aby sme ju nezadreli!”

“Neboj sa, to sa nezadre! Toľko oleja tam vždy je.”

Obavy Slava Šikudu sa napriek uisteniam Jana Pomšára naplnili a strojovňa sa zadrela. Hold bez oleja nejazdí ani taký skvelý voz.

S: Odkedy na sa tom vyhlásenom neresisku nemôže chytať?

Č: Keď sa ryby začnú neresiť.

S: A kde sa vlastne presne nachádza?

Č: To ja neviem. Nech vám to povie váš hospodár.

S: Ako je možné, že neviete? Veď ste predsa člen výboru a ste to schvaľovali.

Č: Musíte sa opýtať svojho hospodára.

S: Prečo to nie je označené aspoň nejakými tabuľami?

Č: Celá členská základňa sa spolieha, že mi na výbore za nich všetko spravíme.

S: Aspoň mi povedzte, dokedy má byť tá lokalita hájená?

Č: Dokedy sa ryby nevytrú!

S: A to je dokedy?

Č: Možno do konca mája, možno do konca júna.

S: A už sa trú?

Č: Závisí to od teploty vody. Aká je teraz teplá voda?

S: Desať až dvanásť stupňov.

Č: Tak už sa trú. Začínajú pri desiatich stupňoch.

S: Takže už sa tam nesmie chytať!

Č: Už teda nie.

S: Ako je možné, že včera pri mojej návšteve tam chytali rybári a tvrdili, že hájenie začína až o dva týždne?

Č: Mali ste ich upozorniť!

S: To som aj urobil. Prečo ste to jasne nenapísali do spravodaja, odkedy a dokedy je neresiko hájené a kde presne?

- Ticho. Predstaviteľ položil telefón.

Nemenovaný člen výboru MO SRZ Trenčín takto odpovedal na niektoré z otázok Slava Šikudu o novo vyhlásenom neresisku na Váhu v Trenčíne.

“Máme tu menší problém, pretože po šiestich vydaniach časopisu nám už žiadne negatívne ohlasy nechodia, všetci to len bezhlavo chvália a žiadna kritika. Poraďte, čo robiť. Ak z toho niečo uverejníme v rubrike z listov tak bude zle nedobre. Je mi ľúto, že nikto z vás na časopis nereaguje. To sme fakt najlepší a prišlo na moje slová???”

Čo k tomu dodať, Slavo Pavle a jeho nebotyčné ego. Asi by si mal dať studenú sprchu.

“Pozrite sa, ako krásne svieti hladina nad mesiačikom!”

Peťo Potoček je veľký romantik.

“Letia ďalšie dve družice!”

“Kde, ja nič nevidím.”

“Rovno nad nami, jedna smerom na Nové Mesto a druhá na Trenčín. Alebo počkaj, vlastne nie, to sa len mne točí hlava.”

Jano Pomšár tak dlho pozeral na oblohu, až sa mu z toho zakrútila hlava a začal vidieť družice všade naokolo.

A teraz výnimočne fotka namiesto slov. Len na upresnenie – stačí si odparkovať auto do škarpy a možete byť bez obáv, tak ľahko nezmizne. Pochopil to aj Juro Potoček.

“Valiť fazuru ja nebudem!”

Jano Pomšár a jeho milovaná čínština.

“Vody dajme niekde, kde bude celý deň tma!”

Jano Pomšár to myslel dobre, tma je ešte lepšia ako chládok. Kde ale také miesto nájsť už nepovedal.

“Choď sa vyšťať do auta a pozri tie fľašky.”

Peťo Juríček má divné rady, našťastie Jano Pomšár ich úspešne odignoroval a tak auto zostalo nepoškvrnené.

“Musí tam byť (v alobale pri pečení kapra) slanina. Z kapra mám najradšej slaninu.”

Slavovi Šikudovi sa rybacinou nezavďačíte.

“Nechaj tak, ja to vybavím.”

“A máš telefónne číslo?”

“Nemám.”

Juro Potoček vybaví hocičo, treba mu však dať potrebné telefónne číslo.

“Včera sme do tej sieťky chytili jaštericu.”

“Nie včera, dneska.”

“Aha, joj ale ten čas letí.”

“Včera som posielal sms Nele. Včera, či predvčerom? Akosi sa mi to pletie.”

Dva z dielne Jana Žiačika jasne dokazujú, že čas pre neho nehrá na rybách žiadnu úlohu.

“Ty si nenažraný a hľadáš si dôvod, aby si mohol piť!”

Peťo Juríček si mierne pomýlil jedenie s pitím. Opäť radil Janovi Pomšárovi, ten ho opäť neposlúchol a najedol sa.

“Aha aký prúd! A nie, to sú kačičky.”

Zdá sa, že Jano Pomšár má v poslednom čase problémy so zrakom. Potom, ako “videl” družice, sa mu zjavil falošný prúd …

Telefonický rozhovor s domovom:

Otázka v telefóne: “A kde to vlastne si?”

Jano Žiačik: “Však tu, na stoličke.”

Ďalšie otázky boli zbytočné, vec sa stala úplne jasnou. Niet nad presnú lokalizáciu miesta našej rybačky.

“Jano nemá na baby čas, padla by mu pena na pive.”

Juro Potoček obvinil predsedu, že uprednostňuje pivo pred ženami. Niečo na tom však asi bude …

“Komáre vyje…é!”

“Tak sa nastriekaj repelentom.”

“To nie, budem smrdieť.”

“No lebo teraz nesmrdíš!”

Po týždni by smrdel každý. Slavo Šikuda to koniec koncov môže posúdiť, na rybách totiž s doštípaným Janom Pomšárom zdieľa spoločný stan.

Podpor tento článok:
  • Twitter
  • del.icio.us
  • Google Bookmarks
  • Facebook

Komentuj!