Oravské absurdnosti

feature photo

Dva roky som odmietal chodiť s kamarátmi z CT Kochanovce na Oravu. Ten tretí som sa rozhodol ísť a musím povedať, že neľutujem. Prečo?

Hneď úvod bol krásny. Ešte som ani nedorazil na priehradu a už mi Janko Pomšár volal, že mali v tábore policajnú patrolu. Tá chránila hrdinského ochranára miestnej prírody, ktorý sa rozhodol v spoločnosti televíznej kamery prichytiť priamo pri čine hnusných porušovateľov zákazov a príkazov, ktoré bránia vzácne oravské biotopy. Ale veď pozrite TU , kde sa tejto kauze podrobne venujem :-)

Takže hneď, ako som sa pripojil k zvyšku výpravy, sadol som aj s predsedom do auta a išli sme hľadať nové miesto, keďže na pôvodnom sme pod hrozbou predvedenia na políciu zostať nemohli. Je to čarovná krajina okolo Oravskej priehrady, ktorú sme tri hodiny brázdili. Ani raz sme sa nedostali k vode. Aj keď sme skúšali nájsť flek v zóne, ktorá je jedine určená na stanovanie, stanovať sa tam nedá. Jedine, že by sme si odnosili kilometer veci na chrbte cez prales a bažinu. No a na našom starom mieste pri Slanickom kempe vyrástlo za posledných desať rokov chatové mestečko.

Zostávali nám teda len dve možnosti – vypadnúť z Oravy niekam, kde sa dá normálne chytať, alebo si prenajať houseboat. Ťažko povedať, či by prvá možnosť nebola nakoniec lepšia, ale zvolili sme tú drúhú a o 24 hodín sme už vykladali veci na Slanickom ostrove.

Majiteľ našej loďky a člen miestnej rybárskej stráže nás tam prepravil s tým, že nás odparkuje pri SVOJICH zakŕmených miestach. Na vode sa skutočne kolísala jedna modrá plastová fľaša a zhruba 30 metrov od nej aj bandaska. Predseda Janko Žiačik sa rozhodol chytať na modrej fľaške, ja s Peťom Juríčkom sme si našli vlastné miesta a Majko Žiačik to hádzal k bandaske. Ešte sme ani poriadne nenahodili a už k nám privesloval čln s troma pasažiermi. Teta, ktorú tam dopravili predpokladám jej synovia, na nás kričí: “Tá modrá bója je moja, kŕmim si na nej”, s tým, že aby sme sa posunuli kus ďalej. O dva dni 30 metrov vedľa zaparkoval houseboat, z ktorého nám oznámili, že bóje sú ich a už tri mesiace si na ne kŕmia. Skrátka polovica Oravy chodí k Slanickému ostrovu na dve bóje a všetci si tam kŕmia. A každému tie dva plasty, ktoré by podľa zákona ani nemali na vode čo hľadať, patria :-)

No ale hlavne sme si celkom dobre oddýchli (aj keď miestami sme sa cítili ako na smetisku, je smutné, ako sa ľudia chovajú k prírode), ryby nás neotravovali, ak teda nerátame kapríkov od 25 do 40 centimetrov, počasie bolo fajn. Takže vlastne na Orave dobre… No ale na pekne dlho mám s týmto revírom opäť pokoj…

Slavo Šikuda

Podpor tento článok:
  • Twitter
  • del.icio.us
  • Google Bookmarks
  • Facebook

Komentuj!