Orava 2002 – Jelešná

feature photo

Prípravy na prvú tohtoročnú serióznu akciu CTK sa začali už niekoľko týždňov pred jej začiatkom. Pôvodne sme sa totiž na Oravu vôbec nechystali. Už na jar sme boli očarení krásou prírody dunajských ramien, takže naše plány boli jednoznačné. Stráviť sedem dní v tomto rybárskom raji. Keď však Peťo Juríček dva týždne pred odchodom písal, že ho pri Morave išli zožrať komáre a naviac vysvitlo, že v povolení na vjazd je viac zákazov, ako je zdravé, začali sme rýchlo hľadať náhradnú alternatívu. Nakoniec zostali dve možnosti: Liptovská Mara a Jelešná na Orave. Keďže sa nám podarilo vybaviť povolenie v Jelešnej, išli sme tam. A konečne sme mali pri rozhodovaní šťastnú ruku.

Aj keď spočiatku to tak nevyzeralo. Dva dni pred odchodom sme sa boli pozrieť na miesto lovu. Najazdili sme viac ako dvadsať kilometrov po lúkách a poliach, kým sme konečne našli vhodné miesto. Ani rozhovory s rybármi neveštili nič dobré. Už dva týždne nič, kapry sa vraj ešte nevytreli a momentálne vôbec neberú. Moc sa nám to nechcelo veriť, pretože voda mala už dlhšie viac ako 20 stupňov, naviac na brehu sme objavili čerstvé šupiny. Spoliehali sme sa hlavne na predpoveď počasia, ktorá hlásila dážď a ochladenie.

Poslednú júnovú sobotu sme boli na mieste. Okrem nás na začiatku zátoky lovila ešte trojica rybárov z Bratislavy, ale zatiaľ nie moc úspešne. Osádzame štyri bóje buď priamo v starom koryte potoka, alebo na jeho hrane. Neustále klesá hladina a podľa našich informácii aj ďalej bude, takže sa spoliehame na to, že ryby sa aj vplyvom zhoršenia počasia a ochladenia budú držať viac v hĺbke. Kŕmime len niekoľkými hrsťami partiklu a zopár guličkami boilies ku každej bóji. Prvý deň nič, o polnoci balíme udice a ideme spať.

V nedeľu prichádzajú prvé zábery, najprv len malí kapríci do troch kilov, neskôr však už zaberie aj slušný 6,5 kilový šupináč. Ryby veľmi slušne idú hlavne v pondelok a utorok, na udiciach končia kapry od 5 do 10 kg. Berú hlavne na príchute vtáčí zob – repka, scopex a tutti frutti a ich kombinácie, niečo aj na Milk Special a rybu. Niekoľko kaprov sme chytili aj na kukuricu v kombinácii med-jahoda. Zároveň sa nám kazí fotoaparát práve vo chvíli, keď Jano zdolá po dlhom súboji 9,5 kilovú rybu. Kým nám dovezú druhý, odpláva pár kaprov späť bez fotenia. Za niekoľko úlovkov sme vďačili aj novej možnosti chytať nepretržite 24 hodín, len nechápem, prečo táto možnosť nebola poskytnutá aspoň aj v mesiacoch jún a september. Snáď sa toho časom dočkáme.

Postupne sa začal breh zapĺňať viacerými partiami rybárov a do vody letia prvé kilá partiklu. Radšej si premiestňujem bóju, pretože pri nej vyrástli ďalšie štyri a tak na 50 metroch vody sa kŕmi na piatich miestach. Výsledok prichádza takmer okamžite. Zábery máme už len sporadicky a miestni neťahajú okrem násady chytanej na dohod a plotíc nič. Keď sonarom prejdeme ich krmné miesta zisťujeme, že krmivo sypú na plošinu husto porastenú vodnou trávou. Napriek tomu, že sa nechytá v podstate nič, kŕmia veselo ďalej.

Osobitnou kapitolou je chovanie miestnych rybárov k úlovkom. To, že do vody nejde späť ani šupina a berie sa úplne všetko, bez ohľadu na druh, mieru či počet ulovených kusov, nás už na Orave neprekvapuje, za tie roky sme si zvykli. Ukážkovým príkladom, ako sa k rybám miestni lovci správajú, je spôsob ich vylovovania z vody. Na Oravu ešte asi neprenikol vynález pod menom podberák, zdolanie ryby teda prebehne asi tak, že kaprík je pritiahnutý k brehu, potom “rybár” začne aj s udicou cúvať, kapra vyvlečie na breh, nechá ho dobre pootĺkať o kamene, načo je skonštatovaná jeho jedlosť a je pridaný k ďalším obetiam v sieťke. Aj keby sa lovec rozhodol rybu pustiť späť (čo sa skutočne sem tam stane, ide však o výnimky), po podobnej operácii nemá šancu prežiť. Dôkazom toho boli aj dvaja malí, asi kiloví kapríci, ktorých sme na feeder vytiahli zaplesnených, s krvavými ranami. O tom, ako sa loví na Oravskej priehrade aj s použitím trojzubcov pomocou člna, radšej ani nespomínať. Ešte by si to mohol prečítať niekto kompetentný a skúsiť so stavom na Orave niečo robiť (ale to asi nehrozí).

V každom prípade sa ten týždeň v Jelešnej oplatilo stráviť, aj napriek kŕmnym nájazdom miestnych rybárov a krvilačným útokom komárov, ovadov a hlavne mimoriadne otravných mušiek, ktoré sa vrhali na repelent ako osy na med. Ale my športovci …

ora1

Picture 1 of 38

Podpor tento článok:
  • Twitter
  • del.icio.us
  • Google Bookmarks
  • Facebook

Jeden komentár »

  1. Aj ja som si tam super zachytal naštastie nikde nebolo nikoho boli sme tam sami dvaja s kamarátom na víkend…proste nádhera kapre čakali na hrane koryta potoka ako sliepky najvacsi mal 12kg samozrejme vratený vode…určite to zopakujeme:)

Komentuj!