Orava – jeseň 2000

feature photo

Oravská priehrada je naším snáď najobľúbenejším revírom. Každoročne na prelome septembra a októbra sa začína ten pravý čas na lov kaprov, ktorí sa s príchodom jesene, chladnejších dní a priam mrazivých nocí, sťahujú do hlbších partií bývalého koryta Oravy.

Posledný septembrový týždeň minulého roka sme si vyhradili pre našu pravidelnú výpravu za oravskými kaprami. Prieskumný výjazd však neveštil nič dobré. Naše obľúbené miesto bolo lemované snáď dvadsiatkou miestnych rybárov, ktorí si často berú dokonca dovolenku, len aby nezmeškali ten najlepší čas. Naše vyhliadky neboli moc ružové, aj keď za niekoľko fliaš vodky nám bola prisľúbená spolupráca. Napriek tomu sme z domu nevyrážali s veľkými očami.

Ráno sme sa zobudili do krásneho slnečného dňa (keďže k vode sme dorazili o pol noci). Vyčkali sme na príchod miestnych a podarilo sa nám vtesnať okolo jedného z nich, ktorý chytal trochu bokom. Na úseku asi 50 metrov bolo vyvezených cca. 30 udíc. Napriek tomu sa nám podarilo uloviť v prvých štyroch dňoch niekoľko kaprov od 3 do 8 kg. Dvaja menší poslúžili ako večera (kapor z Oravy je skutočne pochúťkou, kvalita je neporovnateľne vyššia ako u kapra z nejakého bahnitého rybníčka), na ktorej si pochutili aj chlapci z CT Magic Hunters, ostatné boli pustené späť do vody. A  to aj napriek nechápavým pohľadom, poznámkam či dokonca barterovým ponukám (4 kg bravčového) zo strany miestnych lovcov.  Od tých podobné počínanie skutočne nehrozilo.

Keďže situácia počas dňa nedávala bohvieaké šance na úlovok kapra väčších rozmerov, rozhodli sme sa risknúť lov v noci s predsa len lepšími vyhliadkami. Naša teória sa potvrdila, kedy najväčší kapor bol chytený až po ukľudnení situácie a odchode miestnych rybárov. Samozrejme bol pustený späť do vody. Ovšem každá sláva predchádza pád. Na tretiu noc, práve vo chvíli, kedy sme sa rozhodli, že palice pôjdu z vody von a my sa konečne poriadne vyspíme, traja členovia rybárskej stráže spolu so štvorčlennou policajnou patrolou prekazila naše plány. Nespochybniteľným faktom zostáva, že sme porušili povolenú dennú dobu lovu, kedy sme ešte o pol desiatej mali udice vo vode. Nesporne je však oveľa jednoduchšie pristihnúť rybára, ktorý chytá cez čas, ako mäsiarov, ktorí po sebe zanechávajú deň čo deň krvavý breh pokrytý šupinami a dokázať im, že majú viac ako dva ulovené kusy. Potom horšie vyzerá rybár, ktorý porušuje predpis, o ktorého význame by sa dalo polemizovať a podľa nášho názoru je nezmyslom, ako ten, ktorý denne odnáša od vody kaprov, často nie len v predpísanom množstve. Výkon rybárskej stráže je podľa našich skúseností často na slabšej úrovni, kedy sa  zdá, že skôr dbajú na vlastné pohodlie, ako na účinné zakročenie proti pytliactvu. I v čase, kedy sme boli kontrolovaní, na druhom brehu, kde je ťažký prístup (na rozdiel od nášho miesta, kde cesta vedie až k vode) horelo niekoľko ohňov, a na našu otázku, ako chcú skontrolovať rybárov tam loviacich sme dostali odpoveď, že nijak, lebo na to nemajú vybavenie.

Tým sme sa samozrejme nechceli dotknúť tých členov RS, ktorí svoju prácu vykonávajú zodpovedne. Je však potrebné sa zamyslieť nad otázkou, akým spôsobom zabrániť doslova drancovaniu Oravy, ktoré sa tam každoročne deje od septembra až dokedy to počasie dovolí. Pritom nám jeden z miestnych rybárov sám povedal, že niektorí z tamojších rybárov ponúkajú ulovené ryby na predaj po okolitých dedinách.

V každom prípade sme prežili pekný a relatívne aj úspešný týždeň, získali sme niekoľko nových kamarátov (bohužiaľ však aj zopár neprajníkov), nadobudli nové skúsenosti, ktoré sa nám snáď v tomto roku podarí pretaviť do úlovkov pekných oravských šupináčov.

Podpor tento článok:
  • Twitter
  • del.icio.us
  • Google Bookmarks
  • Facebook

Jeden komentár »

  1. Máte 100%pravdu vačšina oravských rybárov nemá k rybám úctu plnia mrazáky všetko sa prepočítava na maso…a kompetentný mlčia alebo chcú mlčať!!!Je to všetko banda alkoholikov-hanbite sa!

Komentuj!