Len tak

Spomeniem si len tak na zopár našich skúseností, ktoré sme získali tento rok pri vode nie len v oblasti samotného lovu, ale aj zo stretnutí s rybármi a členmi rybárskej stráže.

Ako som už spomínal v príspevku o Orave 2002, ešte stále je veľa rybárov presvedčených o tom, že množstvo ulovených kaprov je priamo úmerné množstvu krmiva nasypaného do vody. Naše poznatky sú presne opačné. Kŕmime skôr len symbolicky a na malú plochu, prípadne len pomocou PVA. Zábery prichádzajú už po niekoľkých hodinách od prvého zakŕmenia, stalo sa nám dokonca, že pri prevážaní udice a miernom prikŕmení pár guličkami boilies sme ani nestačili doveslovať na breh a prišiel záber. Napriek tomu, že na našich posledných dvoch rybačkách na Váhu a na Sĺňave sme zdolali len dvoch kaprov, veľa rýb sme proste neboli schopní z vody vyloviť pre množstvo prekážok, koreňov a vodných tráv. Spokojní môžeme byť aspoň z toho, že kým väčšina ostatných rybárov vyšla úplne naprázdno, my sme boli schopní presvedčiť ryby k záberu. Ešte ich tak presvedčiť k ceste do podberáku, asi budeme musieť niečo zmeniť a zlepšiť či už výber miesta alebo spôsob lovu.

Na našich potulkách po Slovensku sme sa stretli s niekoľkými pozoruhodnými zjavmi. O inteligencii niektorých členov rybárskej organizácie v Piešťanoch by sa dalo vážne polemizovať. Prvý šok sme zažili, keď pri našom tábore zastalo auto mestskej polície v Piešťanoch. Niekto im proste nahlásil, že podľa vyjadrenia rybárov “robíme neporiadok”. Našťastie policajti boli rozumní a sami uznali, že je všetko v poriadku a bez problémov sme sa rozišli. Ďalšiemu rybárovi vadilo, že sme si dovolili postaviť prístrešok a stojany s prútmi práve na mieste, kde on zvykne spúšťať na vodu čln. To, že v okruhu sto metrov bolo ďalších päť miest vhodných na tento zložitý úkon, ho očividne netrápilo, takže Jano musel potiahnuť auto, aby čln mohol vyviezť na hrádzu práve na tom jeho mieste a následne ho demonštratívne ťahal cez kríky, aby jasne dal najavo, ako sme sa k nemu hnusne zachovali.

Na členov rybárskej stráže máme tento rok naozaj šťastie. Je zrejmé, že pripnutie odznaku RS na klopu kabáta vyvoláva asi nejakú chemickú reakciu, prejavujúcu sa mimoriadnym zvýšením sebavedomia, výrečnosti a schopnosti tvrdiť také veci, že sa niekedy musíme chytať za hlavu. Niekoľko príkladov:

Nespochybniteľne je v rybárskych predpisoch zakázané vyhradzovanie miesta lovu. Keďže sme aj s ďalším členom teamu Majom prišli na breh Váhu približne hodinu pred príchodom ostatných, rozostavili sme asi na úseku desiatich metrov brehu tri stojany aby bolo jasné, že nás bude viac a začal som chytať. Kedykoľvek sme boli na požiadanie ochotní uvolniť miesto, keby sa ho niekto dovolával. Niekoľkým rybárom, ktorí sa pristavili, som vysvetlil situáciu a oni ju pochopili, miesta bolo dosť, takže sa nemuseli tlačiť na nami predkŕmené miesto. Jeden z nich však len bez slova pozrel na breh, otočil sa a išiel preč. Behom pol hodiny bola akcia v plnom prúde. Po telefonáte spriatelenému členovi RS o tom, že nemá kde chytať, sme stiahli krajný stojan, čím sa po najbližší krík vytvoril trojmetrový priestor, dostatočný na umiestnenie dvoch kŕmitkových palíc, šrot letel do vody a bolo po kŕmnom mieste. Nepopierateľne na to mal právo, ale určite by bolo jednoduchšie zvoliť priamy prístup a opýtať sa. Bolo by mu vyhovené a člen RS si mohol ušetriť cestu a následný konflikt s nami. Tvrdil totiž, že pri love na ťažko nemôžu byť po nahodení dvoch udíc ďalšie pripravené na lov na brehu. Keď ho Peťo Juríček vyzval, aby ustanovenie podobného znenia našiel v rybárskom poriadku, nastalo len trápne vyhováranie. Nuž kto už má poznať jeho znenie dokonale, keď nie verejný činiteľ, ktorý má jeho dodržiavanie vynucovať?

Sĺňava, krátko pred polnocou, pri našom tábore zastavuje policajné auto s dvoma členmi RS. Máme vyvezených šesť palíc, ja s predsedom sedíme pri nich a Jano spí v prístrešku. Budím ho a všetci predkladáme potrebné oprávnenia na lov. V tej chvíli postarší pán, stojaci za kontrolujúcim členom RS, vykonávajúcim zápis, povie nasledovnú šokujúcu vetu: “Za toto by som vám mohol zobrať papiere”. Čumíme na neho ako na blázna, skutočne si nevieme predstaviť, aký by si len mohol vymyslieť dôvod na odobratie rybárskeho povolenia. Vysvitá, že tentokrát sa hrubo previnil Jano, ktorý zaspal v prístrešku vzdialený takto od udíc neprekonateľné tri metre. Následne nám je osvetlená logika, podľa ktorej by rybár mal byť na dohľad k paliciam, teda sedieť pri nich tak, aby mohol okamžite reagovať na záber. Nuž, čisto teoreticky, keby som sa počas letných mesiacov júl a august, kedy je povolený 24 hodinový lov, vybral trebárs na mesačnú rybačku, som nútený sedieť mesiac pri paliciach bez zažmúrenia oka, alebo sa proste vzdať možnosti loviť 24 hodín a na povedzme šesť hodín denne udice z vody vytiahnuť a ísť si pospať do vzdialeného prístrešku. Chcel by som niekedy daného člena RS vidieť na rybách, moc toho asi nenachytá, keď poctivo vyťahuje palice, kedykoľvek sa od nich trochu vzdiali. A čo bolo ešte zaujímavejšie, druhý člen RS sa do našej dosť vášnivej polemiky nezapojil ani slovkom a slušne sme sa s ním rozlúčili. To už vášnivý obranca rybárskeho poriadku a etiky sedel asi minútu v aute.

Nemožno samozrejme povedať, že sa jedná o všeobecný stav v RS. Máme priateľov, ktorí vykonávajú funkcie RS a nemáme nijaký dôvod ich haniť. Taktiež sme boli kontrolovaní viac krát bez toho, že by sme sa boli s niekym dostali do konfliktu. Ale napriek tomu sa asi znalosť predpisov vyžadovaná po radovom členovi rybárskeho zväzu musí podoprieť aj kompetentným výkladom ich znenia zo strany RS, ušetríme si hlas a zbytočnú zlú krv.

Podpor tento článok:
  • Twitter
  • del.icio.us
  • Google Bookmarks
  • Facebook

Komentuj!