Amur meterdvadsať!!!

feature photo

Rozpoviem vám jednu príhodu, ktorú som síce osobne nezažil, ale z rozprávania iných viem, že sa stala nejak takto. Ja im musím veriť, keďže som v tej chvíli nebol na mieste činu, ale práve som s predsedom Janom Žiačikom nakladal do auta drevo, ktoré nám v lese ktovie prečo niekto nachystal na spálenie. Ale poďme poporiadku.

Za jedného teplého neskoroletného dňa sa ozval nesmelý zvuk signalizátora. Majo Žiačik precitol z príjemnej obedňajšej siesty a nastražil uši. Opäť niečo píplo. “To musí byť jazda,” vyhlásil a chystal sa záber ignorovať. Našťastie však hneď vedľa driemal Jano Pomšár, a ten mu nedal pokoj. “To je jalec, vytiahni to,” vyhlásil. Signalizátor totiž ďalej nesmelo popiskoval a rušil Jana zo spánku.

Marián sa teda lenivo zdvihol a začal sa spúšťať strmým chodníkom k vode. Jano spokojný, že sa mu podarilo vyprovokovať kolegu k činu, privrel oči. Rojčil o tom, ako na streleckých skúškach trafil z brokovnice všetky holuby. Potom však zvraštil čelo a nespokojne odfrkol. “O tom môžem len snívať,” zamrmlal si.

Majo zatiaľ postával pri udici a čumel do vody. Opäť zapípala a špička sa zatriasla. “No čo už, bude aspoň nástraha na sumca,” zakričal Janovi a zasekol. Na druhom konci sa čosi pomykalo, ale na jalca bol odpor kladený telom ryby predsa len silnejší. “To bude niečo väčšie, dones podberák,” volal na parťáka.

Janko sa došuchtal na kraj vysokého brehu a hľadel dole k vode na tú otravu, čo mu nedá spať. “Naozaj čosi ťahá, čo už, idem teda dole,” pomyslel si a v tom zbadal dlhé torpédovité telo ryby. “Amur,” zareval a medvedími skokmi (zvyčajne sa píše leopardími, ale v tomto prípade sa to fakt nehodí) sa valil dole briežkom. Amur sa nechal pritiahnuť až nad podberák a keď sa konečne spamätal, nedovolila mu sieť uniknúť. Ošpliechaní, ale šťastní lovci vyložili rybu na breh a potriasli si mocne pravicami.

Takže tak to údajne prebiehalo (teda autor si to takto nejak predstavuje). Amur nakoniec nemal 120 centimetrov, ale keďže náš web je aj trošku bulvárny, dovolili sme si jemne zavádzajúci titulok. Veď kto by čítal článok s nadpisom amur deväťdesiatpäťka? Nikto. Ale aj tak kúsok, ktorému chýba do metra len päť centimetrov a váži vyše jedenásť kilogramov, je krásnym úlovkom.

No a my ostatní sme na týždňovej rybačke na Váhu tiež čo to pochytali, čo to pojedli a čo to popili. Veď kuk nižšie.

Podpor tento článok:
  • Twitter
  • del.icio.us
  • Google Bookmarks
  • Facebook

Komentuj!